Oznamy

Čo spôsobuje vlhnutie bytov po zateplení?

Čo spôsobuje vlhnutie bytov po zateplení?

Veľmi často sa stretávam s názorom, že zateplenie domu je nanič. Iba lobistické skupiny presadzujú nezmyselné požiadavky a nikto z užívateľov domu nič nezíska. Práve naopak! Všetci sa dostanú do situácie, kedy budú mať v byte vlhko a plesne. Tento názor patrí medzi jednu z najväčších fabulácií v rámci obnovy a rekonštrukcií bytových domov.

Poďme sa na problém vlhkosti v dome, resp. v byte, pozrieť z blízka a skúsme nájsť hlavné dôvody a príčiny, prečo sa v niektorých domoch po obnove objavili vyššie uvedené problémy.

Vzduch obsahuje vodné pary. Ich množstvo je vyjadrené ako relatívna vlhkosť vzduchu a meria sa vlhkomermi. Vodné pary kondenzujú (zrážajú sa do kvapalnej podoby), ak dosiahnu rosného bodu, resp. teploty. Vo voľnej prírode sa tento jav prejaví ako dážď, hmla alebo rosa. Určite som teraz vyčaroval na vašich tvárach úsmev. Vodná para predsa neprší. Máte pravdu, ale dochádza k inému veľmi závažnému javu. Vodná para kondenzuje na predmetoch, ktoré majú povrchovú teplotu nižšiu ako je tá kondenzačná.

Tento jav všetci dobre poznáme, orosené okuliare pri vstúpení do teplej miestnosti v zimnom období. A tu sa dostávame k jadru problému. Pokiaľ sa nám v byte nachádzajú takéto studené body (miesta), dochádza k prirodzenej kondenzácii a vlhko je tu.

Stále som ale nevysvetlil, prečo dochádza v niektorých prípadoch k tomuto javu až po „zateplení polystyrénom.“
Pozrime sa najprv na dom, ktorý neprešiel žiadnou stavebnou úpravou, je panelovej konštrukcie a bol postavený pred 30 – 50 rokmi. Tento dom má pôvodné okná, ktoré svojou konštrukciou prirodzene umožňujú prechod vnútornej konštrukcie do vonkajšieho priestoru, môžeme povedať, že tento jav je vlastnej prirodzené a stále vetranie. Jeho najväčším problémom sú však obrovské energetické straty v priebehu vykurovacej sezóny. Nie je to inak so špárami medzi panelmi, ktoré vďaka používaným technológiám v čase výstavby, predstavujú tiež priestor pre prirodzené vetranie, ale rovnako aj značné energetické straty. Energetické straty nájdeme aj na ploche samotného panelu, ale tu vlhko takmer neprestupuje, jeho vlastnosti z pohľadu prestupu vlhkosti sú veľmi malé, dovolím si povedať, že porovnateľné s „polystyrénom“, a to za predpokladu, že panel obsahuje netesnosti v podobe špár. Inak môžeme povedať, že železobetónový panel je menej paropriepustný než EPS.

Čo sa stalo pri výmene okien a zateplení? Utesnili sme špáry! Zamedzili sme prirodzenému vetraniu. Znížili sme energetickú náročnosť, ale tiež sme zamedzili vodným parám, aby prirodzene odchádzali do voľného priestoru.
Tento stav sme ešte v mnohých prípadoch umocnili výmenou starých nefunkčných ventilov na radiátoroch za moderné termohlavice, ktoré sú plne funkčné a z dôvodu šetrenia sme znížili teplotu v byte niekde na hranici 20°C a menej. Naviac v mnohých prípadoch došlo k zrušeniu domových sušiarní v suteréne. Začali sme vypranú bielizeň sušiť v bytoch. Tieto všetky kroky v jednom celku predstavujú značné zvýšenie vzdušnej vlhkosti v našich bytoch.

Platí jedno pravidlo, ktoré sme sa naučili niekedy v ôsmej triede základnej školy. Čím vyššia hodnota relatívnej vlhkosti, tým vyššia hodnota rosného bodu, pri danom atmosferickom tlaku. A to je známy problém.
Jednotlivými krokmi sme zvýšili relatívnu vlhkosť v bytoch, zmenili hodnotu rosného bodu, znížili teplotu v miestnostiach čím zmenili mikroklimatické podmienky. Rosný bod sa mení s teplotou v miestnosti – ľudia si nevyregulovali vykurovací systém a prekurujú, pri 50% relatívnej vlhkosti (RH) a 20°C bude rosný bod napr. už pri cca 13°C, pri 50% RH a 25°C už pri cca 20°C (a teplota 20°C na stene je veľmi častá). Týmito zmenami dochádza k tomu, že pary kondenzujú a kondenzujú, vlhkosti pribúda, plesniam sa darí.

Počas pätnástich rokov, kedy sa problematikou bytových domov zaoberám, som zistil, že problém vlhkosti a plesní sa vyskytujú predovšetkým v prípadoch, kedy:

 * Došlo k výmene okien a nebolo realizované zateplenie. Zvýšením vnútornej vlhkosti spôsobí, že voda kondenzuje
   priamov miestach najväčších tepelných strát budovy – rohy, časti v okolí rámu okien. Táto situácie je najčastejšia.

 * Došlo k výmene okien a následnom zateplení. Nadväzne niektorí užívatelia výrazne zmenili teplotu v byte.V týchto
   bytoch začali problémy s vlhkosťou.

 * Došlo k výmene okien aj zetepleniu. Obyvatelia však zrušili „sušiareň“ a začali sušiť prádlo v bytoch.

 * Došlo k výmene okien aj zatepleniu. Niektorí obyvatelia prestali vetrať, resp. nezačali, pretože pôvodné okná
   zabezpečovali prirodzenú výmenu vzduchu.

 * Došlo k výmene okien aj zatepleniu, a to však bolo nedostatočné, a to hlavne z dôvodu „šetrenia finančných
   prostriedkov“.


 * Došlo ku kombináciám vyššie uvedených situácií.

Za vlhkosť či mokré steny a na nich rastúce plesne nemôže ani okno ani polystyrén, ale je to jav, ktorý si vo väčšine prípadov spôsobujeme sami. Veľmi často si totiž neuvedomujeme, že rozsiahlejšiu opravu, medzi ktoré výmena okien a zateplenie jednoznačne patrí, výrazne zmeníme vlastnosti celého domu, ktorým musíme prispôsobiť jeho používanie.


Chladný roh v tepelnom spektre                    
Kriticky chladný priestor v okolí okna


 Ukážka zmeranej povrchovej vlhkosti.         
 Všetky odtiene červenej predstavujú nadkritickú vlhkosť.
 

Autor: PeN

 

<< Späť na predošlú stránku

Aktuálne spravujeme
136
Bytových domov
4280
Bytov
154
Nehnuteľností